Prírodné prostredie

Pôvodné lesné porasty kvetnatých bučín, kyslomilných bučín a lipových javorín s charakteristickou druhovou skladbou majú miestami pralesovitý charakter, najmä v masíve Veľkého Miliča. Extrémnejšie stanovištia osídľujú dubiny. Pozoruhodný je výskyt močiarneho jelšového lesa nížinného typu v nezvyklej nadmorskej výške cca 700 m n. m. (v terénnej depresii Malej Izry s výskytom typických štádií močiarnych spoločenstiev až po súvislý lesný porast). Významným prvkom územia sú skalné útvary a sutinové polia s osobitnými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami zastúpenými najmä vzácnymi druhmi avifauny (dravce, sovy, spevavce). Územie chránených biotopov na Miliči je súčasťou chráneného vtáčieho územia Slanské vrchy, ktoré je zaradené medzi významné vtáčie územia (IBA). Súčasťou Slanských vrchov je tiež Strahuľka, chránený biotop európskeho významu (SCI), nachádzajúci sa medzi obcami Ruskov a Slanec, do ktorého spadá aj Slanský hradný vrch.